Galéria

Vitajte v Starej Pazove

Obec Stará Pazová sa nachádza vo Vojvodine v severnej časti Srbskej republiky. Má rozlohu 351 km² a podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 žije tu 65 792 obyvateľov. Do obce patrí deväť osád: správne sídlo obce Stará Pazova, Nová Pazova, Staré Bánovce, Nové Bánovce, Belegiš, Surduk, Golubince, Vojka, Krnješevce a dedinka Petrović salaš. Geografická poloha je výnimočne priaznivá, lebo sa nachádza medzi dvomi najväčšími mestami v krajine. Vzdialená je 30 km od  hlavného mesta Srbska - Belehradu a 40 km od Nového Sadu. Všetky významné cesty prec...

Reliéf a podnebie

Reliéf obce Stará Pazova vznikol tektonickými pohybmi a pôsobením exogénnych procesov. Vzájomným pôsobením uvedených geomorfologických činiteľov boli vytvorené tri formy: sprašová plošina, sprašová terasa, aluviálna niva. Sprašová plošina je od aluviálnej nivy Dunaja oddelená vysokou stenou, ktorá smerom k západu jemne klesá a na ňu nadväzuje sprašová terasa. Najvyššia je severozápadne od Surduku 120 m, pričom pri Starej Pazove a Novej Pazove klesá na 80 a 78 m. Povrch sprašovej plošiny na území obce Stará Pazova pretínajú doliny...

Dunaj

Dunaj je po Volge najdlhšia európska rieka a vo svete zaberá 33. miesto. V meste Donaueschingen vzniká sútokom zdrojníc Breg a Brigach prameniacich vo Schwarzwalde na juhozápade Nemecka. Preteká smerom k východu cez niekoľko metropol: Viedeň, Bratislavu, Budapešť a Belehrad. Dotýka sa desať krajín, od prameňa k ústiu tečie cez Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko a Ukrajinu. Dĺžka Dunaja od prameňa po deltu v Čiernom mori je 2.850 km. Jej povodie má plochu 817.000 km². Rieka Dunaj predsta...

Flóra a fauna

Prirodzená vegetácia v obci Stará Pazova sa rozprestiera na malej ploche. Dreviny, ktoré sa najčastejšie vyskytujú na našom území sú: javor, brest, agát, breza, baza, vŕba, lipa a topoľ. Lesná vegetácia zaberá celkove 4 km², pričom lúky, pasienky a močiarná vegetácia zapĺňaju takmer 8 km². Prevládajúce sú ornice a iné poľnohospodárske plochy príbližne 80 %, zatiaľ čo vystavané plochy zaujímajú okolo 14 %. Voľné plochy s prirodzenou vegetáciou rozprestierajú sa na aluviálnej nive Dunaja, sprašovej plošine a sprašovej terase. Aluviálna niva je po...

História

Územie terajšej obce od dávnych čias obývali mnohé národy: Ilýri, Kelti, Rimania, Avari, Slovania, Maďari, Turci, Nemci a iní. Prvá písomná zmienka pochádza spred 300 rokov, pričom sa najstaršie sídla spomínajú už v XV. storočí – Belegiš, Vojka a Surduk. Na tomto priestore sú objavené bohaté archeologické nálezy, ktoré patrili kultúre bronzovej, železnej a mladšej kamennej doby (neolit). Keltské kmene do Panónie začali prenikať polovicou IV. storočia pred n.l. Na našom území žil keltský kmeň Skordiskovia. V stredoveku tu sídlili početné národy: Avar...

Archeologické náleziská

Sídliska v antike a včasnom stredoveku Dr. Dušana Popovića, archeológa vo svojom výskume (1994) uviedol, že najmohutnejšie hradiska boli na Dunaji, v Surduku, Belegiši a Nových Bánovciach. Neskoršie z nich vznikli keltské oppidá a rímske kastrá. Tieto praveké lokality so sídlami hradiskového typu boli umiestnené v údolí Dunaja, v Belegiši (Šančine, Gradac a Jugovićev breg), v Nových Bánovciach (Gradina a Purger), v Surduku (Gradina) a v Starých Bánovciach (Beli breg). Pravek končí príchodom starých Rimanov polovicou 1. storočia. Pôvodne, záujm...

Významné historické osobnosti

Veľké zásluhy na rozvoji tejto obce mali významné historické osobnosti, ktoré svojou neoblomnou činnosťou a pôsobením prispeli k pokroku. Vo vojenskej oblasti významný bol Đorđe Vitez Glumac narodený v roku 1772 v Starej Pazove, bol člen rytierského rádu rakúskeho štátu; Jan Blazi, učiteľ narodený v roku 1783 v Starej Pazove, vyučoval na gymnáziu vo Vrbase v najstaršej škole v krajine; Evgenije Jovanović, narodený v roku 1802 v Golubinciach, bol gornjokarlovský episkop; Kosta Ruvarac, narodený v roku 1837 v Starých Bánovciach, bol spisovateľ,...

Naše mestské a vidiecké sídla

O pomenovaní každého sídliska kolujú mnohé povesti, ktoré nám často slúžia, aby sme odhalili ich pôvod. Stará Pazova nosila meno Pazova bez prívlastku „stará“ až po založenie Novej Pazovy (koniec XVIII. storočia). Koncom XV. storočia po prvý raz bol použitý názov Pazucha. Farár Simeon Aranicki (1911) spomína, že Pazova dostala meno podľa priekopy Pazucha. Priekopa mala vojenskú obrannú funkciu, čo poukazuje, že toto pomenovanie pravdepodobne vzniklo v období Vojenskej hranice (1701-1871). V historických zápisoch Stará Pazova je uvedená ako Pazucha, ...

Stará Pazova

Stará Pazova je osada mestského a vidieckého rázu vo Vojvodine, v Sriemskom okrese a administratívne centrum obce. Leží na polceste Belehrad-Nový Sad, pri železničnej trati a diaľnici rovnakého smeru, v JV časti Sriemu, 43 km JV od Nového Sadu a 32 km SZ od Belehradu. Sídlo má pravidelný štvorcový tvar s vydutinou na juhovýchodnom okraji. Má rozlohu 64,68 km² a hraničí sa na severe s chotármi Nových Karloviec a Inđiji, na západe s chotárom Golubiniec, na juhu chotárom Vojky a na východe s chotárom Starých Bánoviec. Zemepisné súradnice osady sú 44º 59´...

Nová Pazova

Nová Pazova je rozvinutá osada panónskeho typu vo Vojvodine v Sriemskom okrese a najväčšia v obci Stará Pazova. Nachádza sa 25 km severozápadne od Belehradu. Podľa sčítania z roku 2011 v Novej Pazove žije 17.105 obyvateľov. Priemyselná zóna má dobrú infraštruktúru a priaznivu polohu, lebo leží na ceste Belehrad – Nový Sad, železničná trať vedie rovnobežne vedľa cesty (Belehrad – Šíd – Záhreb a ďalej Európa). Naokraji Novej Pazovy smerom k Starým a Novým Bánovciam tiahne sa diaľnica M – 22 (M – 75, Belehrad – Nový Sad – Subotica – Budapešť. Na 7...

Vojka

Vojka má charakter poľnohospodárskej dediny. Domy sú súvisle a tesne usporiadané pozdĺž ulice. Obyvateľstvo sa prevažne zaoberá roľníctvom a chovom dobytka. Nachádza sa vo Vojvodine, v Sriemskom okrese, v obci Stará Pazova. Leží v nádmorskej výške 83 m v najnižšej časti sriemskej diluviálnej (sprašovej) terasy (krnješevská depresia). Podľa sčítania z roku 2011 má 4.752 obyvateľov. Symbol dedinky Vojka je veterný mlyn. Vojku ako dedinskú osadu charakterizujú najdinamickejšie územno – funkčné procesy v obci. Dobrá dopravná dostupnosť, ako kvalitn...

Golubince

Golubince sú dedinská osada roľníckeho charakteru. Táto dedinka má typickú hustú radovú ulicovú zástavbu. Domy sú súvisle a tesne usporiadané pozdĺž ulice. Nachádza sa vo Vojvodine, v Sriemskom okrese, v obci Stará Pazova. Leží v nádmorskej výške 84 m v najnižšej časti sriemskej diluviálnej (sprašovej) terasy (krnješevská depresia). Podľa sčítania z roku 2011 majú Golubince 4.721 obyvateľov. Rozloha chotára je 6.008 ha. Územie určené na výstavbu predstavuje 552 ha. Zastavaná plocha sa prestiera na 480 ha. Hustota zaľudnenia na tejto ploche je...

Staré Bánovce

Staré Bánovce sú osada panónskeho typu a roľníckeho charakteru vo Vojvodine v Sriemskom okrese v obci Stará Pazova. Ležia na pravom brehu Dunaja (92 m n. m.), tam, kde sa stena sriemskej sprašovej plošiny synklinálne zbieha ku rieke a prerušená je dolinou Budovar. Podľa sčítania z roku 2011 majú Staré Bánovce 5.954 obyvateľov. Diaľnica E - 75 je od osady vzdialená 4 km a predstavuje hlavné spojenie medzi Bánovcami – Belehradom a Bánovcami – Novým Sadom (60 km). Táto osada sa nachádza 6 km východne od Starej Pazovy. ...

Nové Bánovce

Nové Bánovce sú rozvinutá osada panónskeho typu vo Vojvodine v Sriemskom okrese v obci Stará Pazova. Ležia na pravom brehu Dunaja, na 44 º 9´ severnej šírky a 20º 2´ východnej dĺžky, v juhovýchodnej časti Sriemu. Od Zemuna je táto osada vzdialená 12 km. Podľa sčítania z roku 2011 má 9.443 obyvateľov. Hlavné spojenie medzi Novými Bánovcami - Belehradom a Novými Bánovcami – Novým Sadom je diaľnica E – 75.

Belegiš

Belegiš je osada vidieckého charakteru s domami, ktoré sú súvisle a tesne usporiadané pozdĺž ulice. Leží na pravom brehu Dunaja. Podľa sčítania z roku 2011 má 2.973 obyvateľov. Táto podunajská dedinka je od Starej Pazovy vzdialená 16 km a od Belehradu 34 km.

Surduk

Surduk je osada panónskeho typu. Má charakter poľnohospodárskej dediny. Leží na pravom brehu Dunaja v obci Stará Pazova. Od Belehradu je vzdialený asi 40 km na sever. Podľa sčítania z roku 2011 žije tu 1.397 obyvateľov. Surduk je turistické centrum obce Stará Pazova, lebo má dobré podmienky pre poľovačku a rekreačný rybolov. Breh Dunaja poskytuje príjemné vidiecké prostredie a posedenie v kaviarňach a reštauráciach. Jednou z možnosti rozvoja cestovného ruchu v obci Stará Pazova je aj komplex športovo-rekreatívnych bazénou Horizonti.  ...

Krnješevce

Krnješevce sú osada poľnohospodárskeho charakteru. Táto dedinka má typickú hustú radovú ulicovú zástavbu. Podľa sčítania z roku 2011 žije tu 845 obyvateľov. Je najmenej zaľudnená osada v obci. Vzdialené sú od Starej Pazovy 13 km. Belehrad je na pol hodiny jazdy diaľnicou, vlastne vzdialený je 31 km. Pripojenie na dialnicu je v blízkosti dediny - 1 km.

Petrović Salaš

Petrović salaš je majer v obci Stará Pazova v Sriemskom okrese vo Vojvodine. Založený bol po Druhej svetovej vojne na starom Petrovićovom salaši, 8 km severovýchodne od Starej Pazovy.

Obyvateľstvo

Podľa sčítania z roku 2011 v obci Stara Pazova žije 65.792 obyvateľov. Obec je známa rôznorodou etnickou štruktúrou, a zároveň s tým aj rozličnými vierovyznaniami a kultúrami. Najpočetnejší národ sú Srbi, potom Slováci, Chorváti, Rómi a iní. Slovaci po Druhú svetovú vojnu boli početnejši. V súčasnosti je slovenská komunita najväčšia vo Vojvodine. Slovenský ľud sa na toto územie usídlil v druhej polovici XVIII. storočia a dodnes si zachoval svoj jazyk, kultúru, kroj a zvyky. Oporné piliere slovenskej tradície sú Základná škola hrdinu Janka Čmelíka v...

Ako sa dostat do Starej Pazovy

Autom - Geografická poloha je výnimočne priaznivá, lebo sa obec nachádza medzi dvomi najväčšími mestami v krajine. Vzdialená je 30 km od  Belehradu a 40 km od Nového Sadu. Všetky významné cesty prechádzajú cez územie obce Stará Pazova: E-70 (Belehrad-Záhreb), E-75 (Belehrad-Nový Sad) a cesta M22/1 Belehrad – Nový Sad - Subotica. Vlakom – Železničná stanica Stará Pazova je od centra osady vzdialená asi dva kilometre. Medzinárodná železničná trať Belehrad – Záhreb – Ljubljana a Belehrad – Nový Sad – Budapešť prechádza cez Starú Pazovu. ...

Kultúrno-historické vlastníctvo

Hrad Šlos v Golubinciach Hrad Šlos v Golubinciach bol postavený podľa projektu architekta Floriana Madačonia v roku 1767. Bol postavený pre potreby  vojenských byrokratických rodín ako "Administratívna budova v Golubinciach".Národná knižnica v Berlíne uchováva dokument z pamätníka - genealógia kapitána Carla von Grethého o Ludwigu van Beethovena. Jeanette d 'Honrat, manželka Carla von Gretha, bola prvou láskou Beethovena. Carl von Greth a Beethoven boli v ich mladosti známi a súpermi.Jeanett bola krásna, temperamentná blondínka príjemnou nálado...

Chrám Najsvätejšéj Matky Božéj - Stará Pazova

Chrám Najsvätejšej Panny Márie sa nachádza v ulici Njegošova č.105 v Staréj Pazove.V roku 2004  kamenný základ novéj pravoslávnej cirkvi v Staréj Pazove, ktorá sa venovala obálke Najsvätejšej Panny Márie (14. október), pomstil biskup Sriemski Vasilije na Petrovdan. Chrám bol postavený v byzantsko-moravskom štýle.

Chrám Svätého próroka Eliáša - Stará Pazova

Najstarší záznam pravoslávnej cirkvi v Staréj Pazove pochádza z roku 1775. Čas tvorby, miesto a vonkajšia podoba cirkvi v tom čase nie sú známe, pretože boli poškodené prvé stránky záznamu. Je známe, že chrám bol opravený v roku 1782. Dnešný srbský pravoslávny chrám svätého proroka Eliáša (2. augusta) v Staréj Pazove je reprezentatívnou monumentálnou neoklasickou budovou postavenou v roku 1828. V chráme sa nachádzajú relikvie svätých nováčikov Jasenovských z monastiera Jasenovac. V prístave kostola na vstupe doľava je pamätník padlých obetí v...

Rímokatolícky kostol Najsvätejšéj Trojice - Stará Pazova

Vysoká kráľovská vláda v Záhrebe počas zákazu Khuen Hödervarya v roku 1888 darovala v centre Staréj Pazovy pozemok o rozlohe 77 akrov katolíckej obci Stará Pazova.Staropazovský katolíci zdvihli 29. júla 1888 kríž na dostátom pozemku a 11.júla 1908 začala stavba kostola.

Slovenský evanjelický a.v. kostol - Stará Pazova

Pri príchode prvej skupiny Slovákov do Staréj Pazovy v roku 1770 Samuel Španagel uskutočnil 25. júla 1770 v Selénskom šore(ulici) prvú službu pod jasnou oblohou v kostole bez strechy a 31. augusta 1771 boli zasiahnuté základy nového kostola. Pazovský evanjelisti nevzdávajú svoj cieľ - budovať nový a väčší kostol. Posielajú podporateľom žiadosť aby im umožnili postaviť nový kostol so zvonovou vežou, ktorú schválil Jozef II. Vďaka Jánovi Urmému, zberateľovi daní v Zemunskom magistráte a evanjelistovi, bolo vypracované od príslušných orgánom pov...

Chrám Ctihodnéj matky Paraskeve - Nová Pazova

Chrám Ctihodnéj matky Paraskeve sa nachádza v ulici Cara Dušana č. 16 v Novéj Pazove.Na sviatok Materice roku 2003 zasvätený je pozemok na ktorom začne 2004. stavba chráma Ctihodnéj matky podľa vzoru na Lazaricu z Lazareva pri meste Banja Luka.

Chrám Svätéj Trojice - Nová Pazova

  Pokladanie základov chrámu venuvanému vstúpeniu Sväteho Ducha apoštola( Svätá Trojica) zasvätil Episkop sriemsky Pán Vasilije 21.mája 1989 a otvorený 1993. Chrám a ikonostas patria do byzantského štýlu.

Chrám Ctihodného Sisoja Veľkého - Nová Pazova

Predstavuje prví pravoslávny kostol v Novéj Pazove, vysvätený na Vianoce v roku 1945, v budove ktorá patrila k evanjelickéj cirkvi pred druhou svetovou vojnou, s hálou a kňazským apartmánom. Keď bola táto budova udelená prvému pravoslávnemu kňazovi, hála bola prestavaná do chrámu a vybavená všetkými potrebnými sakrálnymi predmetmi.

Chrám prevodu pozostatkov Sv.oca Nikolája - Vojka

Z prvých písomných významov Vojky ako osídleného mesta sa spomína iba kňaz z roku 1578, čo naznačuje, že tam bol aj menší kostol, v ktorom slúžil. Vojčania vybudovali v roku 1727 svoj prvý kostol z tvrdého materiálu,od tehál, ktorý bol pokrytý šindľami, zvonom v strede a trapézom.Zoznamom z roku 1732/33 hovorí nám že kostoli v Srieme boli veľmi chudobné, jedine Vojka mala kostol  z tvrdého materialu.Kostol nezostal dlho na tom mieste. Nový kostol, väčší, širší a dlhší, sa začal stavať z tehál a kameňa v roku 1857. Majstrom muriva bol Franc Fuks z...

Chrám požehnania Najsvätejšéj Matky Božéj – Krnješevci

Vzhľadom k tomu, že kostol bol postavený až v roku 1748, predpokladá sa, že medzi rokmi 1713, kedy Krnješevci boli spomínané ako obývané, bola aj dočasná kaplnka postavená z dreva. Chrám požehnania Najsvätejšej Matky Božéj v Krnješevciach bol postavený z tvrdého materiálu v klasickom štýle na začiatku tretej dekády 19. storočia. V chráme v Krnješevciach bola vzácna ikona „Nedremanskog oka“, ktorá vznikla okolo roku 1730, práca neznámeho ikonografa a dnes sa nachádza v galérii Matici srpskéj v Novom Sade. ...

Chrám sv. Vasilija Ostroškého Čarodejníka - Nové Bánovce

Cirkevná obec a fara sú založené s prianím miestných obyvateľov mesta Nové Bánovce.Vysvätenie základov chráma sv.Vasilija Ostroškého Čarodejníka 28.augusta 1992 vykonával jeho milosť pán Vasilije, episkop sriemski. Táto budova bola postavená v byzantskom štýle.

Rimokatolícky kostol Narodenia Panny Márie - Nové Bánovce

Rimokatolícky kostol Narodenia Panny Márie v Nových Bánovciach predstavuje typ sakrálnej architektúry z druhéj polovice 18. storočia. Bol postavený v roku 1766 pod patronátom rakúskej cisárovnej Márie Terézie (1740-1780). Je to jedna z najstarších rimokatolíckych kostolov v Srieme.

Chrám prevodu pozostatkov Sv. oca Nikolája - Staré Bánovce

  Bánovce mali pravdepodobne kostol v šestnástom storočí, ale prvý, o ktorom sme napísali, pochádza z roku 1726. Nachádzal sa na samom Dunaji, asi sto metrov za dnešným kostolom, ale keď Dunaj otváral breh a tlačil osadu, tento kostol bol ohrozený "Dunajským útokom".Dunaj jej roku 1895 odniesol oltár. Keď sa v roku 1897 zrútil zvyšok kostola, inventár bol prenesený do nového kostola. Stavba chrámu začala 28. júna 1777 a trvala osem rokóv. Predpokladá sa, že kostol postavili nemecký stavitelia, banovčania vyzdvihli kostol s impozantnými rozmermi v...

Chrám prevodu pozostatkov Sv. oca Nikolája – Belegiš

Prvý pravoslávny chrám v meste Belegiš bol postavený z prútia a bahna. Nová sakrálna budova bola postavená v roku 1731 a druhý kostol bol postavený v roku 1766. Nový kostol sv. Nikolája bol postavený v rokoch 1924-1927. Chrám v meste Belegiš je monumentálnou budovou, nezvičajne ve     ľkého rozmeru pre mesto kde sa nachádza. Predstavuje významný príklad budovania kostola z prvej polovice minulého storočia. Tento architektonický smer, definovaný ako srbský národný štýl, zdedil najlepšiu tradíciu stredovekéj srbskéj architektúry a prispôsobila ju ...

Chrám vstupu Najsvätejšéj Matky Božéj – Golubince

V druhéj polovici 16. storočia sú Golubince spomenuté ako osídlené podzemie, z ktorého sú viditeľné iba komíny. V roku 1733 návštevnícka komisia Karlovacskej metropolity spomína malý kostol z prúťa a pokrývkou z trstine. Malý kostol z prúťa bol vymenený dreveným kostolom v roku 1751, ktorý 23. apríla 1752 zasvätil episkop Partenije. Drevený kostol v Golubinciach existoval až do začiatku deviatého desaťročia 18. storočia. Dnešný kostol Najsvätejšej Matky Božéj bol postavený v rokoch 1784 až 1788 z tvrdého materiálu v barokovom štýle. ...

Rimokatolícky kostol sv. Juraj – Golubince

Keď bol postavený dnešný pravoslávny kostol (1784-1788), katolícka fara už bola založená v meste  roku 1771 a služba Božia sa konala v malej kaplnke. Katolícke rituály boli vykonané v budove hradu Šlosa a okolo roku 1760 sa postavila nová, väčšia kaplnka. Rímskokatolícky kostol sv. Juraja v Djurdjevskéj ulici č. 6 v Golubinciach bol postavený v rokoch 1884 - 1885.

Chrám sv. oca Nikolája – Surduk

Prvý  pravoslávny kostol v Surduku bol postavený v roku 1746. Súčasný chrám sv. oca Nikolaja bol postavený v roku 1816. Známy karlovský rezbár Marko Vujatović v tomto chráme od roku 1816 – 1822 vyrobil dvere, stoly a ikonostas.

Knižnica

Príbeh Národnej knižnice "Dositej Obradović" v Star éj Pazove začína v lete roku 1878 založením srbsk éj čitárne, najstaršej kultúrnej inštitúcie miestnych Srbov. Čitáreň mala úlohu upokojiť potrebu občanov pre čítanie ale aj vytvára ť nových budúcich čitate ľov. O niečo neskôr v kultúrnych a umeleckých spoločnostiach sa uskutočnia ďalšie čitá rne , z ktorých by sa mali spomenúť dve najdôležitejšie: srbská čitáreň remeseln íkov a slovenská čitáreň.

Vlastivedný múzeum "Národného hrdinu Janka Čmelíka" v Staréj Pazove

Dom slovenského národného hrdinu Janka Čmelíka v ulici Janka Čmelíka č. 62 v Staréj Pazove je významný, pretože sa tam narodil národný hrdina Janko Čmelík. Bol postavený v prvej polovici 20. storočia a predstavuje typ vidieckej architektúry. Janko Čmelík sa narodil v roku 1905 v Staréj Pazove a pochádza z chudobnej roľníckej rodiny. Pracoval ako najatý pracovník a čoskoro vstúpil do pracovného hnutia. Členom KSJ od roku 1935, bol členom v Staréj Pazove od roku 1937 a členom Okresného výboru pre Sriem od roku 1939. Nakoniec zdôraznil prácu legá...

Múzeum "Macura" - Nové Bánovce

Múzeum Macura sa nachádza v meste Nové Bá novce, na pravom brehu Dunaja a jeho meno prevzal jeho majiteľ a zberateľ Vladimír Macura. Bol otvorený v máji 2008 ako prvé súkromné múzeum v našej krajine. Zbierka umeleckých diel je jednou z najväčších súkromných zbierok neo-avantgardného umenia v tomto regióne. Je obklopený parkom, so sadmi, parkovými sochami a rekreačnými zariadeniami pre hostí.Ovocný sad je charakteristický pretože obsahuje staré odrody jabĺk a hrušiek, ktoré z našej oblasti zmizli. Múzeum okrem expozície funguje aj ako kultúrny pr...

Sklad "Macura" - Staré Bánovce

Sklad "Macura", rovnako ako samotné múzeum, prevzal jeho majiteľ Vladimír Macura. Nachádza sa v Gréckej ulici a obyvatelia ju nazývajú starým mlynom.Sklad Macura bol koncipovaný ako miesto pre "archiváciu širokej škály umeleckých diel a postupov a pre preskúmanie všetkého, čo sa s nami deje. V tomto nezvyčajnom priestore galérie sa okrem umeleckých a výstavných podujatí plánujú aj rôzne kultúrne predstavenia.

Centrum pre kultúru

Verejná inštitúcia Kultúrne centrum Stará Pazova oslávilo v roku 2010 svoje 50. výročie. Uznesením Národného výboru mesta Stará Pazova z 26. decembra 1960 bola zriadená Pracovná univerzita, aby uspokojila potreby občanov v oblasti vzdelávania a kultúry. 30. júna 1994 založila obecná rada Stará Pazova Centrum verejného inštitútu pre kultúru Stará Pazova, ktorá je právnym nástupcom pracovnej univerzity. V minulosti takmer päťdesiat rokov Centrum kultúry Stará Pazova realizovalo svoje programové ciele a úlohy v oblasti gramotnosti občanov, ich mo...

Stará Pazova dnes

Priaznivá dopravná a geografická poloha, dobré prírodné a spoločenské podmienky  ovplyvnili rozvoj a urbanizáciu Starej Pazovy. Práve tieto činitele podmienili rozvoj a expanziu malých podnikov a remeselníctva, kvôli čomu v súčasnosti patrí obec medzi najvyspelejšie vojvodinské obce.