Sídliska v antike a včasnom stredoveku
Dr. Dušan Popović, archeológ, vo svojom výskume (1994) uviedol, že najmohutnejšie hradiska boli na Dunaji, v Surduku, Belegiši a Nových Bánovciach. Neskoršie z nich vznikli keltské oppidá a rímske kastrá. Tieto praveké lokality so sídlami hradiskového typu boli umiestnené v údolí Dunaja, v Belegiši (Šančine, Gradac a Jugovićev breg), v Nových Bánovciach (Gradina a Purger), v Surduku (Gradina) a v Starých Bánovciach (Beli breg).
Pravek končí príchodom starých Rimanov polovicou 1. storočia. Pôvodne, záujmy Rimanov boli výlučne vojensko-strategického charakteru, ale od 3. a 4. storočia okrem vojenských pevností začali zakladať mestá, kupele, liečebne, budovali cesty, hydromelioračné kanály a mosty. Zaoberali sa prevažne roľníctvom a pestovali vinič. Aby ochránili pásmo severnej hranice ríše a upevnili svoje postavenie šírom provincie Panónia, založili početné pevnosti v sriemskej časti limesu, ktoré ich chránili od vpádu barbarov. Tak boli na pravom brehu Dunaja založené rímske osady: Burgenae (Nové Bánovce) a Rittium (Surduk). Tieto kastrá predstavovali dôležité články v reťazci obranných pevnosti v limese.
Archeologické náleziská v Belegiši
Belegišská kultúra je kultúra bronzovej doby. Zaberala oblasti Sriemu, Báčky, Banátu a Šumadiji. V juhovýchodnom Rumúnsku jestvuje nálezisko rovnakého druhu – Kručeni. Táto kultúra, hoci nerozsiahlá, mala veľký význam, lebo predstavovala spojku medzi kultúrami Panónie, Karpát a centrálneho Balkánu. Považuje sa, že pochádza priamo z Vatinskej kultúry.
Archeologické náleziská v Nových Bánovciach
Na lokalite Gradina, kde sa nachádzalo kastrum Burgenae, rímska architektúra leží priamo ponad keltsko-latensku vrstvu. Predpokladá sa, že je nalezisko Gradina, kopec na samom okraji vysokého sprašového brehu Dunaja, vlastne priestor rozlohy 250x150m, kde bola umiestnená rímska Burgena (Burgenae). Lokalita Gradina v Nových Bánovciach je viacvrstvové sídlisko, ktoré pochádza z neolitu, eneolitu a halštatskej doby. Tu boli objavené náhrobné pomníky, tehly s kolkom, bronzové mince, keramika a ozdoby. Keďže hradiská mali mestský inventár (budovi, ulice, ochranné hrádze a priekopy), podnietili zakladanie prvých mestských jadier v Podunajsku. Na území Nových Bánoviec objavené sú primitívne neolitské sídliska v tvare polozemníc. Obyvatelia týchto sídlisk sa zaoberali poľovníctvom, rybarstvom a roľníctvom.
Archeologické náleziská v Surduku
Lokalita Marina v Surduku je viacvrstvové sídlisko z eneolitu, bronzovej a železnej doby a nachádza sa na plošine vysokého brehu Dunaja, ktorú rieka ustavične podrýva. V tej vrstve sú zvyšky základov architektonických objektov a jamy. Zozbieraný archeologický materiál pochádza z eneolitu včasnej bronzovej doby a zo železnej doby I (z prechodného obdobia z bronzovej a železnej doby). Najpočetnejšia je keramika z eneolitu.
Archeologické nálezisko Gradina (Rittium)
Na vysokom sprašovom brehu Dunaja, vzdialené asi 18 km (13 rímskych míľ) smerom proti prúdu z Burgeny, na lokalite Gradina pri terajšej dedinke Surduk nachádza sa Rittium (pevnosť, sídlisko a nekropola).
Nálezisko Staro selo – Stará Pazova
Lokalita Staro selo v Starej Pazove predstavuje dedinské sídlisko, nachádza sa na plošine ponad niekdajší vodný tok. Na veľkej ploche je objavená latenská a rímska keramika, tehly, malta a kosti. V roku 1893 na tomto mieste odhalili obetný stôl, ktorý vojaci prvej tráckej kohorty zasvätili Jupiterovi. Tieto nálezi patria do obdobia od III-IV. storočie.