Kultúrno-historické vlastníctvo

Hrad Šlos v Golubinciach
Hrad Šlos v Golubinciach
Hrad Šlos v Golubinciach

Hrad Šlos v Golubinciach bol postavený podľa projektu architekta Floriana Madačonia v roku 1767. Bol postavený pre potreby  vojenských byrokratických rodín ako „Administratívna budova v Golubinciach“.Národná knižnica v Berlíne uchováva dokument z pamätníka – genealógia kapitána Carla von Grethého o Ludwigu van Beethovena. Jeanette d ‚Honrat, manželka Carla von Gretha, bola prvou láskou Beethovena. Carl von Greth a Beethoven boli v ich mladosti známi a súpermi.Jeanett bola krásna, temperamentná blondínka príjemnou náladou, ktora užila hudbu a mala príjemný hlas.Nie je  ťažké si predstaviť, aký dojem zanechala na citlivého a impulzívneho Ludwiga. Napriek tomu bola v roku 1788 vydatá za kapitána a mladého šľachtica Carla von Gretha.Že Beethoven vo Viedni nezabudol Jeanette, sú toho dôkazom verše čo jej venoval..Svojou inšpiráciou dáva verše Gottfrieda Birgera pre ktoré napísal hudbu, a tieto verše boli zverejnené rok po jej sobáši za Carlom von Grethom. Beethovenove jazvy sú čerstvé: to potvrdzujú aj vybrané verše. Ako spomienka na túto lásku v Beethovianskom múzeu v Bonne sa zachováva 5,9 x 6,1 medailón Jeanett d ‚Honrat.

Okrem architektúry, hrad má historickú hodnotu, pretože  tu býval Karadjordje Petrović v priebehu roka 1813. V rokoch pred prvím srbskím povstaním Karadjordje viackráť prišiel do Sriemu, utekajúc pred Turkami. Tento hrad je plný tajomstiev a niektorí ho nazývajú žalostnou pascou. Prvý majiteľ hradu jednu noc po dlhej ceste sa náhle vrátil a našiel svoju mladú ženu v objatí služobníka. Služobník bol ihneď rezaný a ženu celkom holú zviazal na severnom pilieri hradu. Po týždni žena zomrela z chladu, smädu a hladovania. Prvým majiteľom hradu po nevere a smrti jeho manželky prestal jesť a piť a zomrel v mukách. V nasledujúcich dvoch storočiach sa prvýkrát spojili výkriky iných mučeníkov. Starší ľudia hovoria, že každých desať rokov sa v niektorých veterných a chmúrnych jesenných noci objavuje človek oblečený v úbohý šľachtický oblek a dlho sa modlí nad zničeným hradom. Zariadenie je pod ochranou štátu a predstavuje kultúrny majetok veľkého významu.

Ambár a čardák rodiny Lepšanović v Golubinciach
Ambár a čardák rodiny Lepšanović v Golubinciach
Ambár a čardák rodiny Lepšanović v Golubinciach

Pre zdvihnutie jedného bohato ozdobeného čardáku bolo potrebné niekoľko desaťročí práce, čo z nich urobilo veľmi drahé a do určitej miery sa stalo symbolom miestnej prestíže. Toto je ilustrované príkladom konštrukcie Lepšanovićovej. Ekonomický stavebný komplex v ulici Pazovska č. 42 v Golubinciach, ktorý dominuje na tomto dvore, bol postavený v rokoch 1888 a 1921. Stavbu začal hostiteľ Nićifor-Nićo (1840-1918) a majster Petar Štrapajević v roku 1888 a jeho syn Boža a majster Petar Dešić skončili v roku 1921. Lepšanovićov čardák bol stavaný 35 rokov, stavaný kapitálom dvoch generácií.Čardák je dlhý 32 metrov. S menším počtom detailov a väčším povrchom muriva tento ambár a čardák poukazuje na konečnú fázu zjednotenia sprievodných budov, po prvé ekonomické a potom rezidenčné ekonomické účely, ktoré ilustrujú konštrukciu v rade, racionálne využitie úzkeho priestoru dvora charakteristického pre ponorené osady Sriema. Objekt je pod ochranou štátu a predstavuje kultúrny majetok mimoriadneho významu.

Ambár a čardák rodiny Galečić v Golubinciach

Ambar s čardákom v Pazovskéj ulici č. 64 je jednou z najrozvinutejších a najkrajších budov na tento účel. Postavil ho majster Petar Dešić zo slávnej majstrovskéj rodine Dešić v roku 1913. Je umiestnená na vysokej, tehlovej zásuvke, ktorá sa používa ako suterén a komora, medzi ktorou je voľný priestor, s prednou stranou na ulici. Ambar bol postavený zo stojatých dosiek v stĺpoch stavby, ktoré majú v strede motív kruhu s dubovým listom. V predĺžení ambára pre kukuricu, nad prístreškom, je skladová plocha, kde pokračuje čardák s verandou uzavretými profilovanými prúžkami a rezanými drevenými dekoráciami so stĺpmi. Ambar s čardákom rodine Galečić v Golubiciach je pod ochranou štátu a predstavuje kultúrny majetok mimoriadneho významu.

Dom v Svetosavskéj ulici (Menzulana) v Nových Bánovciach
Dom v Svetosavskéj ulici (Menzulana) v Nových Bánovciach
Dom v Svetosavskéj ulici (Menzulana) v Nových Bánovciach

Dom v Svetosavskéj ulici č. 89 v meste Nové Bánovce bol postavený v 18. storočí ako budova vojenských hraníc, ktorá bola pravdepodobne súčasťou vojenských kasární. Je známy ako Menzulana – poštová budova alebo pošta. Táto budova predstavuje nehnuteľný kultúrny majetok veľkého významu. Dnes je tu rybacia reštaurácia „Priča“.

Related posts