Reliéf obce Stará Pazova vznikol tektonickými pohybmi a pôsobením exogénnych procesov. Vzájomným pôsobením uvedených geomorfologických činiteľov boli vytvorené tri formy:
- sprašová plošina,
- sprašová terasa,
- aluviálna niva.
Sprašová plošina je od aluviálnej nivy Dunaja oddelená vysokou stenou, ktorá smerom k západu jemne klesá a na ňu nadväzuje sprašová terasa. Najvyššia je severozápadne od Surduku 120 m, pričom pri Starej Pazove a Novej Pazove klesá na 80 a 78 m. Povrch sprašovej plošiny na území obce Stará Pazova pretínajú doliny potokov, preliačiny a prehĺbeniny. Najväčšiu takú dolinu utvoril potok Budoar. Prehĺbeniny sa často vyskytujú na okraji sprašového úplazu v smere doliny Dunaja a vysoké su aj do 40 m.
Sprašová terasa sa rozprestiera v juhozápadnej časti obce. Hranica s vyššou sprašovou plošinou nie je jasne určená. V jej južných častiach su čoraz častejšie fosílne toky zasypané sprašou. Na sprašovej terase je krnješevská depresia.Veľká alebo krnješevská depresia je plytká, siaha do hĺbky okolo 5 m. Jej dno je najnižším bodom sriemskej sprašovej terasy a nachádza sa medzi Krnješevcami a Ugrinovcami vo výške 75 m.
Aluviálna niva Dunaja zaberá úzke pásmo územia na východe, medzi riečnym korytom a vysokou sprašovou stenou. Patria sem aj tri riečne ostrovy. Najväčšiu šírku dosahuje južne od Belegišu asi 1,5 km. Aluviálnu nivu pokrývajú hrubé vrstvy piesku a bahna. Výška tohto geomorfologického celku klesá dolu Dunajom a pohybuje sa od 72 m po 74 m pri Surduku a po 71 m pri Nových Bánovciach.
Podnebie
Obec Stará Pazova leží v miernom klimatickom pásme s pravidelným striedaním ročných období. Letá sú horúce a suché, zimy sú chladné so snehovými zrážkami, zatiaľ čo sú pre jar a jeseň charakteristické teplejšie počasie a výdatné zrážky. Priemerná teplota v januári dosahuje -1 ºC, v júly je to 21,6 ºC. Celoročný priemer je 11 ºC.
Na tomto území často fúkajú vetry. Košava je juhovýchodný vietor, ktorý dosahuje rýchlosť 120 km/h, fúka až niekoľko dni za sebou počas celého roka, okrem v letných mesiacoch.
Severný vietor – severák fúka zo severu, chladnejší je a pomalší je ako Košava. Najveternejšie mesiace sú február, marec, apríl a november.
Priemerný ročný úhrn zrážok je 648 mm. Objem zrážok sa zmenšuje zo západu na východ. Najvyššie zrážky pritom pripadajú na mesiace máj, jún a júl, najnižšie zrážky na mesiace marec a október.
Priemerné množstvo oblačnosti v % pokrytia oblohy býva okolo 54 %. Najmenšia oblačnosť sa zaznamenáva v auguste a najväčšia v decembri. Najdlhší slnečný svit je v júly a najkratší v decembri. Celková doba slnečného svitu je 2.167,3 hodín ročne.