Národnostiam na tomto území sa podarilo zachovať svoje zvyky, tradíciu, gastronomické špeciality a aj ľudový kroj. Zvlášť je zaujímavý slovenský ľudový kroj, ktorý staršie obyvateľky aj v súčasnosti každodenne nosia. Odev pozostáva z farebných sukieň, vyšitej ketene, štrikaného prusliaka, panťušiek a ručníka. Spolky žien v našej obci sa zaoberajú ručnými prácami ako sú háčkovanie, pletenie, vyšívanie obrusov, uterákov a pod. Okrem kreatívnych dielni, ktoré spolky často organizujú, usilujú sa zanechať za sebou aj staré tradičné recepty: oko sela testa, nadlacky, šušťovníky, lepníka, makové rezance a kífle. Takmer v každej osade pôsobí niekoľko združení žien a občianských združení: Mimoza-Nové Bánovce, Volim Banovce-Bánovce, Jefimija-Surduk, Golubice-Golubince, Vesele Sremice-Golubince, Nova Pazova- Nová Pazova, ZŽ KUS Branko Radičević a ZŽ SKUS hrdinu Janka Čmelíka.
Početné kultúrno – umelecké spolky na území obce Stará Pazova ako sú Dukat zo Starej Pazovy, Branko Radičević zo Starej Pazovy, Mladost z Novej Pazovy, Branko Marković zo Surduku, Mitanče z Belegišu, Slavko Gajin z Vojky, Golubinci z Golubiniec zachovávajú a pestujú folklór, tance, piesne, hudbu, zborové spievanie a orchestre zo Sriemu, Vojvodiny a ostatných krajov Srbska.
Chorvátsky kultúrno – osvetový spolok Tomislav z Golubiniec bol založený v roku 2002. Má veľký počet členov a predsedom spolku je pán Vlatko Ćaćić. Spolok chráni pred zabudnutím staré zvyky, tradičnú hudbu, folklór a iné kultúrne hodnoty. Usporiadúva rôzne podujatia, z ktorých sú navýznamnejšie Mačkare a Večeri Ilije Žarkovića Žabara. Známi sú aj znázornením zvykov na tradičnej svadbe v Srieme.
SKUS hrdinu Janka Čmelíka chráni a pestuje kultúru, tradíciu a zvyky Slovákov zo Starej Pazovy. Je to najmasovnejšie a najrozvetvenejšie združenie občanov nielen medzi vojvodinskými Slovákmi, ale aj širšie. Jeho činnosť je rôznorodá: divadlo, folklór, chór a spevokol, orchester, etnografické výstavy, periodické noviny či kalendáre a archívne zbierky. Založený je v roku 1948 ako Kultúrny spolok a v roku 1956 bol premenovaný do Slovenského kultúrno- umeleckého spoloku hrdinu Janka Čmelíka. Kultúrno-umelecký život staropazovských Slovákov sa však začal ešte v 18. storočí ojedinele príležitostne, aby sa organizovane prvýkrát zoskupili v chóre roku 1870 na oslavách stého výročia dosťahovania Slovákov do Starej Pazovy.
Stevan Vidović-Brica – sedliak a kočiš, parádnik a básnik, rytier smutnej postavy, Stevica Vidović-Brica z Golubiniec, poznateľný je svojím sriemskym oblečeným: čierny klobúk, prusliak, vždy bielou škrobenou košeľou, širokými nohavicami a vyleštenými čiernymi topánkami. Básnickým vzorom mu bol Mika Antić. Túžil po salašoch, Brica žil v svete „snašou“, salašov, „bekrijov“, „tamburicou“, nemohol si predstaviť život bez „paradoša“ (parádny kôň) a „sersanu“ (parádny vystroj pre koňa). Ani jedna jazdecká paráda nebola uskutočnená bez jeho koní a svoju účasť oznamoval veršami „U mojoj čaši kasaju čilaši“. Brica vo svojích básňach používa staré sriemske nárečie a znázorňuje minulosť.
Branko Oreščanin je narodený v roku 1949 v Nových Karlovciach. Od detstva sa zaoberal maliarstvom a profesijne od roku 1969. Zúčastnil sa takmer 30 samostatných a vyše 200 skupinových výstav ako aj viacerých maliarských kolónií doma a v záhraničí. Za svoju umeleckú tvorbu dostal mnohé ocenenia a ceny. Jeho tvorba je zaradená do realizmu s prímesou expresionizmu. Vo svojej maľbe používa rôzne techniky: olejomaľbu, akvarel a kresbu. Autor je kníh s obrazmi, na ktorých je znázornený Sriem, Vojvodina a Stará Pazova. V maľbach stvárňuje duch minulosti, portréty známych osobnosti týchto krajov a výzor niekdajších ulíc a domov. Žije a tvorí v Starej Pazove.